georgibest.blog.pravda.sk

Ako je všeobecne známe, generálny prokurátor SR pán Jaromír Čižnár podal podnet na Generálnu prokuratúru o zrušení politickej strany Kotleba- Ľudová strana Naše Slovensko (Kotleba-ĽSNS). Dôvodom tohto kroku je činnosť tohto politického subjektu, ktorá má byť v rozpore s Ústavou SR a jej demokratickými princípmi. Toto rozhodnutie GP SR považujem, samozrejme za správne. Aj keď sa táto politická strana prezentuje ako národne a kresťansky orientovaná strana bojujúca proti korupcii a establišmentu, na jej kandidátnej listine sa nachádzajú viacerí ľudia s neonacistickým pozadím. Typickým príkladom je napr. pán Marián Magát, ktorý už dlhodobo verejne prezentuje svoj obdiv k Adolfovi Hitlerovi na sociálnej sieti a na besedách o histórií vysvetľuje zúčastneným, že pán Hitler bol vlastne obeť akéhosi židoboľševického sprisahania a nie agresor, ktorý rozpútal doposiaľ najkrvavejší vojnový konflikt v dejinách ľudstva. Práve kvôli ľuďom ako je pán Magát, ktorý by asi najradšej všetkých ľudí iného názoru nahnal do pracovného tábora si myslím, že zákaz činnosti ĽSNS je správny. Otázne však zostáva to, či k tomuto rozhodnutiu nemalo dôjsť už oveľa skôr.

Podľa môjho názoru by bolo bývalo lepšie stranu zrušiť už pred voľbami do Národnej rady SR v roku 2016 ako teraz, keď sa strana stala súčasťou parlamentu a získala podporu zhruba štvrť milióna podotýkam nie neonacistov, ale frustrovaných voličov. Domnievam sa, že bude veľmi zložité tejto skupine Kotlebových voličov vysvetliť takého podľa mňa nešťastné načasovanie zákazu ĽSNS. Treba si uvedomiť, že pán Kotleba spolu s jeho prívržencami sa na Slovensku neobjavil z večera do rána a nestal sa u časti slovenskej verejnosti populárnym len tak náhodne.

Politická a hospodárska transformácia Slovenska po novembri 1989 priniesla okrem nesporných pozitív v oblasti politickej a ekonomickej slobody aj mnohé negatívne javy, typické pre krajiny prechádzajúce politickou a ekonomickou transformáciou zo socializmu na neoliberálny kapitalizmus. K týmto negatívnym javom patrí napr. nezamestnanosť. Tá je napriek avizovanému klesajúcemu trendu podľa mňa stále vysoká a znepokojujúca je v tomto smere najmä zvyšujúca sa regionálna rozdielnosť na Slovensku a nezamestnanosť mladých ľudí do 29 rokov, kde zaujímame nelichotivé štvrté miesto hneď za Gréckom, Španielskom a Portugalskom. Miesto avizovaného budovania sociálneho trhového hospodárstva po vzore Nemecka, či Rakúska sa Slovensko stalo krajinou vydanou na milosť a nemilosť súkromného, nadnárodného kapitálu. Základom každého dobre fungujúceho štátu je jeho národné hospodárstvo. To bolo po roku 1989 obmedzené na minimum, fabriky, kde pracovali naši otcovia a budovali naši dedovia boli buď zrušené alebo predané za „babku“ buď slovenským alebo zahraničným privatizérom. Takto postupne zanikali na našom území celé výrobné odvetvia a z predtým prosperujúcich regiónov sa stali hladové doliny, kde muži sedia v krčme a ženy chodia opatrovať rakúskych seniorov. V dôsledku nerešpektovania sociálnej stránky trhového hospodárstva, t.j. obmedzenia úplnej nadvlády súkromného sektora a ekonomickej vyváženosti medzi verejným a súkromným sektorom boli postupne zrušené aj mnohé školy a nemocnice a kvalita zdravotníctva a školstva je v porovnaní s obdobím spred roka 1989 na nižšej úrovni a tento klesajúci trend žiaľ pokračuje. Nešťastne nastaveným sociálnym systémom, ktorý funguje na princípe vyplácania sociálnych dávok za nič, stav, kedy poberateľ niekoľkých druhov dávok dosiahne vyšší príjem ako pracujúci za minimálnu mzdu a zvýrazňovanie práv pred povinnosťami sú dôvodom eskalácie rómskeho problému až dodnes. S tým súvisí aj zle nastavený školský systém pre rómov, aj nerómov, keď bolo zlikvidované učňovské školstvo a duálne vzdelávanie, o ktorom sa dnes hovorí akoby sme objavili Ameriku a pritom sme ho tu za socializmu už raz mali. Taktiež fungujúce poľnohospodárstvo a potravinovú sebestačnosť.

Možno sa vám pri čítaní týchto riadkov zdá, že som odbočil od témy. Opak je však pravdou, pretože stav, ktorý sa oprávnene nepáči mne a mnohým iným občanom Slovenska pravdivo vo svojom programe pomenovala práve politická strana Mariána Kotlebu. A tá nielen pomenúva problémy, ale navrhuje daný nežiadúci stav aj riešiť a zasadzuje sa za znovuobnovenie kvalitného školstva, zdravotníctva, národného hospodárstva a riešenie citlivého rómskeho problému. Pre mnohých občanov sa tak stal Kotleba so svojimi prívržencami akousi poslednou nádejou ich frustrácie. Mnohí ľudia ho volili a volia práve s pocitom: „Tak nech to tým štandardným politickým zlodejom ukáže, resp. dám hlas jemu a veď horšie to už byť nemôže“.

Opak je však pravdou. Ľuďom ako Marián Kotleba rovnako ako všetkým ostatným politikom nejde o blaho občana, o blaho národa, aj keď sa tak navonok prezentuje, ale  jeho charitatívna činnosť má čisto propagandistický charakter a navyše aj otrasný cieľ, ktorým je popularizácia neofašistických ideí v našej spoločností. Áno, aj ja mám ako mladý človek plné zuby našich politikov, ale treba byť ostražitý, pretože medzi štandardnými politikmi a Kotlebom je jeden podstatný rozdiel. Štandardní politici totiž ochudobňujú nedodržiavaním svojich predvolebných sľubov ochudobňujú naše peňaženky a brzdia prosperitu nášho štátu. Marián Kotleba však okrem toho prostredníctvom svojej fašistickej ideológie ochudobňuje aj naše mysle a v prípade, že by získal nad Slovenskom moc by sa z nás stala úplne chudobná krajina na čele s fašistickou vládou a z nás totalitne mysliaci občania, ktorí by miesto tolerancie a diskusie poznali iba pravidlá tvrdej ruky a dobrovoľne-nasilu vykonávali vôľu vládnucej strany. Slovensko by určite neprosperovalo, pretože by žiadna vyspelá demokratická krajina nechcela s nami obchodovať a politici z ĽSNS by nemali ekonomické zdroje na to, aby tu vybudovali silný národný sektor. To nie je možné v dnešnom globálnom hospodárskom svete a nebolo to možné ani predtým, veď aj za socializmu by sme úplne sami bez podpory ZSSR a štátov RVHP nemali silné národné hospodárstvo.

Rozumiem však frustrácií väčšiny občanov a domnievam sa, že za nárastom extrémizmu na Slovensku nie je popularita Mariána Kotlebu ako osoby, ale systematické zlyhávanie politického systému na Slovensku spojené s vysokou korupciou a takmer nulovou vymožiteľnosťou práva. Domnievam sa preto, že viac hodín dejepisu na základných školách, povinná návšteva detí v koncentračných táboroch, či zákaz Kotlebovej strany sú síce z môjho pohľadu správnymi krokmi, ale neriešia podstatu tohto problému.

Extrémizmus je totiž len dôsledkom dlhodobo neliečených „chorôb našej spoločnosti“. Preto ak chceme spraviť z extrémistov marginalizovanú komunitu musíme sa ako občania pričiniť o to, aby sa politici okrem svojho blaha starali aj o to naše, pretože oni z nás žijú a nám majú slúžiť. Myslím si, že by sme sa mali spoločne znovu usilovať o vybudovanie úplnej novej spoločnosti, založenej na skutočne sociálnych princípoch. Riešením by podľa mňa bol akýsi model demokratického socializmu, zbavený vlády jednej strany autoritárskych dogiem, kde by panovala okrem politickej aj ekonomická demokracia, t.j. rovnováha štátneho sektora, ktorý by produkoval zisky pre všetkých obyvateľov Slovenska a súkromného sektora. Rovnako je na čase vrátiť sa k spomínaným pozitívnym prvkom aj socializmu spred roka 1989 namiesto jeho jednostranného démonizovania. Neželám však ani totalitu hnedú, ani červenú, ale želám si štát, ktorý bude skutočne nielen na papieri sociálnym trhovým hospodárstvom, to znamená akceptovať politickú aj ekonomickú slobodu, avšak regulovať neobmedzenú nadvládu trhu a poskytovať občanom služby vtedy, keď to potrebujú. Takýto demokratický socializmus je v praxi už desaťročia úspešne realizovaný ako som už povedal napr. v Rakúsku a funguje myslím si úspešnejšie ako slovenský neoliberálny model založený len na nadvláde privátneho zahraničného kapitálu. Inšpirujme sa preto pozitívnymi príkladmi z našej minulosti a od nášho suseda v súčasnosti, lebo jedine socializmus nového typu je skutočným liekom na extrémizmus, ktorý spolu s chudobou v podmienkach neoliberalizmu bude naďalej expandovať.